Druhy stresu, akútny stres, chronický stres, riešenie, stresori

floating-leaf
floating-leaf

Stres je prirodzená emócia, ktorá nás sprevádza celým životom. Ide o reakciu mysle a následne aj celého tela, na neočakávané alebo nepriaznivé podnety, ktoré nás nejakým spôsobom ohrozujú. Existuje viacero druhov stresu. V tomto článku sa dozviete aké druhy stresu vás môžu trápiť a ako sa s nimi vyrovnať. 

 Existuje niekoľko základných druhov stresu:

  • akútny stres
  • epizodický akútny stres
  • chronický stres

Akútny stres

Akútny stres postihne každého. Je to okamžitá reakcia tela na novú a náročnú situáciu. Je to druh stresu, ktorý môžeme pociťovať napríklad vtedy, keď len o vlások unikneme dopravnej nehode.

Pozitívne akútne druhy stresu

Akútny stres nemusí byť zapríčinený iba priamo negatívnymi podnetmi. Akútny stres môže pochádzať aj z niečoho, čo človeka skutočne baví. Napríklad je to ten trochu desivý, no zároveň vzrušujúci pocit, ktorý máme na horskej dráhe alebo pri lyžovaní dolu strmým horským svahom.

Tento druh akútneho stresu nám zvyčajne neublíži. Dokonca takýto pozitívny akútny stres (eustres), môže byť dobrý pre naše telo a myseľ. Stresové situácie dávajú nášmu telu a mozgu podnety ku rozvoju čo najlepšej podvedomej reakcie na podobné budúce stresové situácie.

Keď nebezpečenstvo pominie, systémy nášho tela by sa mali vrátiť do normálneho stavu. Mala by nasledovať príjemná úľava a záplava pozitívnych pocitov. Tento pozitívny druh stresu využívajú napríklad aj extrémni športovci.

akútne druhy stresu
akútne druhy stresu

Námaha, ktorú extrémne športy vyžadujú, je veľká, ale prísun adrenalínu a iných hormónov túto námahu vynahrádza. Adrenalín zvyšuje prietok krvi do svalov a mozgu, uvoľňuje svaly a v neposlednom rade pomáha pri premene glykogénu na glukózu v pečeni. Pre extrémnych športovcov tohto adrenalínu nie je nikdy dosť, a preto vždy hľadajú intenzívnejšie zážitky.

Okrem toho majú extrémne športy schopnosť vytvoriť silné putá medzi jednotlivcami, vďaka nebezpečným prvkom, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň dôvery medzi ľuďmi. V dôsledku toho má tento druh priateľského zväzku dobrý vplyv na duševné zdravie, i keď by sa dalo povedať, že benefity takto získaného puta sú vyvážené rizikami.

Negatívny akútny druh stresu

Ťažký akútny stres je skutočne iný príbeh. Tento druh stresu, zažívame keď čelíme život ohrozujúcej situácii. Ťažký akútny stres môžete prežiť na príklad pri vážnej dopravnej nehode, avšak na citlivejších jedincov môže podobne zapôsobiť napríklad aj vyhadzov z práce, spojený s budúcou neistotou zaistenia vlastného živobytia. 

Tento druh stresu môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche (PTSD) alebo iným problémom s duševným zdravím. Dá sa teda povedať, že silný akútny stres môže vyvolať ďalšie psychické ťažkosti. 

Symptómy ťažkého akútneho stresu sa zvyčajne rozvíjajú rýchlo, v priebehu niekoľkých minút alebo hodín – ako reakcia na stresovú udalosť. Zvyčajne sa ustália pomerne rýchlo, ale niekedy môžu pretrvávať aj niekoľko dní alebo týždňov. Vtedy už môžeme hovoriť o posttraumatickej stresovej poruche, s ktorou by postihnutí mal vyhľadať lekársku pomoc. Príznaky akútneho stresu môžu byť nasledovné psychického aj fyzického charakteru.

Psychické príznaky akútneho stresu:

  • Úzkosť, depresívna nálada, podráždenosť, emocionálne výkyvy, zlý spánok, slabá koncentrácia, túžba po samote.
  • Opakujúce sa sny alebo, spomienky na predchádzajúce nepríjemné zážitky, ktoré môžu byť rušivé a nepríjemné.
  • Vyhýbanie sa všetkému, čo vyvoláva spomienky. Na príklad vyhýbanie sa ľuďom, rozhovorom alebo iným situáciám, pretože spôsobujú úzkosť.
  • Ojedinele sa vyskytuje agresívne správanie alebo sklony k sebapoškodzovaniu.

Fyzické príznaky akútneho stresu:

  • Búšenie srdca“ (zvýšená tepová frekvencia).
  • Pocit nevoľnosti.
  • Bolesť v hrudi.
  • Bolesti hlavy.
  • Bolesti brucha.
  • Ťažkosti s dýchaním.
  • Fyzické príznaky spôsobujú stresové hormóny, ktoré sa uvoľňujú do krvného obehu.

Epizodický akútny druh stresu

Epizodický akútny stres vzniká, keď máme časté epizódy akútneho stresu. V tomto prípade hovoríme najmä o častých epizódach zlého nepríjemného stresu, ktorému by sme sa radi vyhli – nie tomu pozitívnemu aký zažívajú už spomínaní extrémni športovci.

Tento druh stresu je nebezpečný a ak je človek nútení zvládať takýto stres dlhodobo, môže to viesť až k úplnému vyčerpaniu a vyhoreniu. Ľudia pracujúci v určitých druhoch povolaní môžu byť týmto druhom stresu postihnutí častejšie. Ide typicky o zdravotníkov, ľudí pracujúcich ako policajti, hasiči, ale opomenúť nemôžeme ani manažérov či podnikateľov. 

Rovnako ako pri ťažkom akútnom strese, aj epizodický akútny stres môže ovplyvniť naše fyzické zdravie a duševnú pohodu. Preto ak človek trpí týmto druhom stresu a nemôže sa mu vyhnúť, mal by venovať dostatok pozornosti odpočinku a regenerácii. 

Chronický stres

Keď máme vysokú hladinu stresu dlhší čas, hovoríme o chronickom – teda dlhšie pretrvávajúcom strese. Takýto dlhodobý stres môže mať negatívny vplyv na naše zdravie. 

Môže prispieť k nasledovným duševným ale aj fyzickým ťažkostiam:

  • Uzkosť.
  • Srdcovo-cievne ochorenia.
  • Depresie.
  • Vysoký krvný tlak.
  • Oslabený imunitný systém.
  • Obezita v dôsledku prejedania.
  • A veľa ďalších problémov…

Chronický stres môže tiež viesť k častým nepríjemnostiam, ako sú bolesti hlavy, žalúdočná nevoľnosť a problémy so spánkom. Pokiaľ je to možné, nevystavujte sa chronickému stresu. Je totiž známe že rovnaký čas aký strávite pod vplyvom tochto druhu stresu, by ste mali stráviť odpočinkom. 

Pre udržania dobrého psychického zdravia by ste mali relaxovať a odpočívať. 

Ak teda pracujete 10 hodín v stresujúcom zamestnaní, berte na vedomie, že pre udržania dobrého psychického zdravia by ste mali aspoň ďalších 10 hodín relaxovať a odpočívať. Ľudia toto zlaté pravidlo žiaľ málokedy dodržiavajú a po rokoch zlej psychohygieny často prichádza vyčerpanie. 

Rozdiel medzi stresom a úzkosťou

Väčšina ľudí pociťuje v určitom bode svojho života stres a úzkosť. V závislosti od stupňa závažnosti môžu tieto emócie nepriaznivo ovplyvniť kvalitu života. Hoci stres a úzkosť majú podobné emocionálne a fyzické symptómy – nepokoj, napätie, bolesti hlavy, vysoký krvný tlak, či poruchy spánku – majú veľmi odlišný pôvod. 

Určenie toho, či zažívate stres alebo úzkosť, je rozhodujúce pre nastavenie účinného riešenia. 

Stres

Vo všeobecnosti je stres reakciou na zrejmú vonkajšiu príčinu, ako je napríklad nadchádzajúci termín v práci alebo hádka s priateľom. Po vyriešení situácie stres ustúpi. Stres je spôsobený vonkajšími faktormi a môže pomôcť čeliť problémom tým, že na krátku dobu zbystrí zmysli a uvažovanie.

Úzkosť

Úzkosť je špecifická reakcia človeka na stres. Jej pôvod je vnútorný. Úzkosť je typicky charakterizovaná „ pretrvávajúcim pocitom obáv alebo hrôzy “ v situáciách, ktoré v skutočnosti nie sú až také ohrozujúce (na príklad cestovanie v MHD, pobyt v miestnosti plnej ľudí a podobne). Na rozdiel od stresu, úzkosť pretrváva aj po pominutí príčin znepokojenia. V závažnejších prípadoch môže úzkosť prerásť do úzkostnej poruchy, ktorá patrí k najčastejším duševným chorobám nielen na Slovensku, ale aj v celom západnom svete. Úzkostné poruchy majú rôznu klasifikáciu a budeme sa im podrobne venovať v niektorých z nasledujúcich článkov. 

Ide napríklad o nasledovné poruchy: 

  • Generalizovaná úzkostná porucha.
  • Panická porucha.
  • Rôzne druhy fóbií.
  • Sociálna úzkosť.
  • Obsedantno-kompulzívna porucha.
  • Posttraumatická stresová porucha (PTSD).
Druhy stresu

Druhy stresu podľa príčin

Stres môže mať rôzne príčiny. Tieto príčiny samozrejme determinujú aj konkrétné druhy stresu, ktoré v dôsledku nich zažívame. 

Stres z finančnej situácie (finančný druh stresu)

Podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) sú peniaze hlavnou príčinou stresu v Spojených štátoch. V prieskume z roku 2015 agentúra APA uviedla, že 72 % Američanov sa počas predchádzajúceho mesiaca, aspoň nejaký čas stresovala kvôli peniazom.

Väčšina účastníkov štúdie uviedla, že peniaze sú významným zdrojom stresu, pričom 77 % pociťuje značnú úzkosť v súvislosti s peniazmi. Vzhľadom na čoraz vyššie zadlžovanie slovenských domácností, situácia u nás zrejme nebude príliš odlišná. 

Stres z práce (pracovný stres)

Ľudia v súčasnosti trávia v práci o 8 % viac času v porovnaní s obdobím pred 20 rokmi a približne 13 % ľudí pracuje aj v druhom zamestnaní. Najmenej 40 % ľudí uvádza, že ich práca je stresujúca a 26 % uvádza, že sa často cítia vyčerpaní svojou prácou. 

Ako vo svojom Blogu uvádza aj Juraj Bednár, ľudia nie sú evolučne uspôsobení na to, aby pracovali mnohé desiatky hodín týždenne. Naši predkovia si totiž dokázali svoju obživu zabezpečiť za štvrtinový čas a to aj bez technológií, ktorým vládnu dnešní ľudia. Súčasní ľudia svojej obžive naproti tomu venujú omnoho viac času. Je to námet na zamyslenie.

K pracovnému stresu môže prispieť množstvo vecí, vrátane príliš veľkého objemu práce, pracovnej neistoty, nespokojnosti s prácou alebo kariérou a konfliktov so šéfom a/alebo spolupracovníkmi. 

Stres zo vzťahov (vzťahový stres)

V našom živote sa vždy nájdu ľudia, ktorí nám spôsobujú stres. Môže to byť člen rodiny, intímny partner, priateľ alebo spolupracovník. Toxickí ľudia číhajú vo všetkých častiach nášho života a stres, ktorý z týchto vzťahov zažívame, môže ovplyvniť naše fyzické a duševné zdravie.

Ak máte aj vy vo svojom okolí toxických ľudí, porozprávajte sa s nimi a vysvetlite im čo vám prekáža. Ak to nepomôže zbavte sa ich, alebo eliminujte kontakt s nimi na minimum. Nie ste povinní sa s nimi stretávať a interagovať s nimi intenzívnejšie, ako je nevyhnutné. 

Stres z rodičovstva (materský alebo rodičovský stres)

Rodičia často bojujú s nabitým programom, ktorý zahŕňa prácu, domáce povinnosti a výchovu detí. Tieto požiadavky vedú k rodičovskému stresu. 

Vysoká úroveň rodičovského stresu môže spôsobiť, že rodič bude v interakcii so svojimi deťmi tvrdý, negatívny a autoritársky, čo by mohlo mať zlý vplyv na vývin samotných detí.  Rodičovský stres môže tiež znížiť kvalitu vzťahov medzi rodičmi a deťmi., ale aj medzi manželmi či partnermi. 

Stres z každodenného života a zaneprázdnenosti (životný stres)

Stres nám okrem mimoriadnych udalostí môžu prinášať aj každodenné starosti života. Zahŕňajú veci ako neschopnosť nájsť kľúče, meškanie a zabudnutie nejakej dôležitej veci, pri odchode z domácnosti a podobne. Zvyčajne sú to len menšie stresori, ale ak sa stávajú častými, môžu byť zdrojom stresu ovplyvňujúceho fyzické a/alebo psychické zdravie.

Človek môže byť stresovaný mnohými rôznymi druhmi stresu. Ak je stres len nárazový, neopakuje sa často alebo ide dokonca o príjemný stres (eustres), nie je to problém. Ak ale pociťujete chronický stres, mali by ste s tým niečo robiť. Stres môže prameniť z práce, bežného života, medziľudských vzťahov a ako to už býva, stresujúce je aj rodičovstvo

Ak pociťujete, že vás niekto alebo niečo stresuje, nenechajte to bez povšimnutia a pokúste sa tento stresor identifikovať a odstrániť. Pomáha si napríklad poznamenať jednotlivé druhy stresu do notesa a raz za čas sa zamyslieť, ako by sa dali odstrániť alebo zmierniť. Je vhodné skúsiť aj meditáciu, ktorú odporúčajú aj psychológovia, prípadne ďalšie metódy na zmierňovanie stresu, ako prechádzky v prírode a pobyt s blízkou osobou. Je to práca ktorá zaberie nejaký čas, avšak ak sa cítite dlhodobo vystresovaní, pomôže vám to dostať sa von z nepríjemného kolotoča

Použitá literatúra: