Depresia: príznaky, liečba, lieky a psychoterapia

floating-leaf
floating-leaf

Všetci sa z času na čas cítime smutní a bez nálady. Niektorí ľudia však tieto pocity prežívajú oveľa intenzívnejšie, a to po dobu týždňov, mesiacov či rokov. Často dokonca bez zjavnej príčiny. Depresia je viac ako len skleslá nálada – je to vážny stav, ktorý ovplyvňuje nielen duševné, ale aj fyzické zdravie.

Príznaky depresie

Základným príznakom depresívnej poruchy je zmena nálady, prejavujúca sa ako hlboký, dlhšie trvajúci smútok alebo strata záujmu a radosti z obvyklých vecí. Toto narušenie je relatívne stále a je spojené s ďalšími symptómami depresívneho syndrómu – pesimistickými myšlienkami, poklesom energie a psychomotorickou retardáciou alebo agitáciou, narušením spánku, zmenami chuti do jedla a podobne. 1

Rozmeňme si príznaky depresie na drobné, patria sem najmä nasledovné príznaky depresie:

  • Anhedónia
  • Depersonalizácia a derealizácia
  • Smútok
  • Samovražedné sklony
  • Poruchy spánku
  • Poruchy príjmu potravy
  • Bolesti pri depresii
  • Sklony ku samotárstvu

Anhedónia ako príznak depresie

Hlavným symptómom depresie, ako aj mnohých ďalších psychiatrických porúch, je anhedónia. Francúzsky filozof a psychológ Théodule-Armand Ribot ju pred viac ako sto rokmi (1896) prvýkrát zadefinoval ako „neschopnosť pociťovať radosť“. Odvtedy sa chápanie tohto pojmu takmer nezmenilo.2 Pod anhedóniou dnes rozumieme znížený záujem o činnosti, ktoré jedinca predtým bavili, ako aj zníženú schopnosť pociťovať potešenie. Všetci máme v živote veci, ktoré nás robia šťastnými a prirodzene sa stáva, že o ne časom stratíme záujem. Anhedónia však túto stratu vedie do krajnosti – človek sa vo zvýšenej miere nezaujíma o medziľudské vzťahy, netešia ho sociálne situácie, nedokáže pociťovať ani hmatové pôžitky, ako je jedlo, dotyk alebo sex.3

Depersonalizácia a derealizácia pri depresii

Ide o príznaky, ktoré oba spolu, alebo každý osve, môžu byť sprievodným javom depresie. Depersonalizačno-derealizačná porucha nastáva vtedy, keď má človek neustále alebo opakovane pocit, že sa pozoruje mimo svojho tela, alebo má pocit, že veci okolo neho nie sú skutočné, prípadne oboje. Z času na čas všetci zažijeme pocit, že žijeme akoby v sne. Keď sa však tieto pocity objavujú často alebo nikdy úplne nezmiznú a zasahujú do schopnosti dennodenne fungovať, považuje sa to za depersonalizačno-derealizačnú poruchu. Častejšia je u ľudí s traumatickými zážitkami.4

Smútok a depresia

Pocit smútku je neoddeliteľnou súčasťou depresie, avšak netreba si ich zamieňať. Smútok je normálna ľudská emócia, ktorú každý človek prežíva v stresujúcich alebo pochmúrnych chvíľach. Pocit smútku alebo nešťastia môže v nás zanechať veľa životných udalostí – či už strata alebo neprítomnosť milovanej osoby, rozvod, strata zamestnania alebo príjmu, finančné problémy či problémy v domácnosti. Zvyčajne však časom príde úľava a smútok pominie. Ak sa tak nestane, a smutná nálada sa prípadne ešte zhorší, alebo trvá dlhšie ako 2 týždne, je vhodné poradiť sa s odborníkom na duševné zdravie alebo s lekárom.5

Samovražedné sklony pri depresii

Na Slovensku je každoročne zaznamenaných približne 500 dokonaných samovrážd.6 Na rozdiel od všeobecného presvedčenia však k samovražde len zriedkavo dochádza hneď po tom, ako niekoho prvýkrát napadnú samovražedné myšlienky. Častejšie je to tak, že jednotlivec je v samovražedných myšlienkach dlhý čas pasívny, a až potom začne uvažovať o reálnej akcii. Pokusy o samovraždu sa teda nedejú vo vákuu – sú výsledkom samovražedných myšlienok, nazývaných aj ideácie alebo tendencie. Pohybujú sa v širokom spektre – od aktívneho plánovania samovraždy až po snívanie o vlastnej smrti. Pasívne samovražedné myšlienky sa často neberú vážne, sú však vážnym varovným signálom, ktorý by nikdy nemal byť ignorovaný.7 V prípad že vy, alebo váš blízky prejavuje samovražedné tendencie, bez váhania sa obráťte na linku dôvery IPčko na tomto odkaze, alebo akúkoľvek inú pomoc. IPčko má výhodu v tom, že umožňuje problémy riešiť anonymne cez chat, čo znižuje bariéry dostupnosti pomoci na minimum.

„Depresia môže prerásť do vážnej choroby. Neberte ju preto na ľahkú váhu“

Poruchy spánku pri depresii

Depresia a spánok spolu úzko súvisia – takmer všetci ľudia s depresiou majú zároveň problémy so spánkom. Niekedy je ťažké odlíšiť, čo bolo skôr – v prípade depresie a spánku ide totiž o obojsmerný vzťah. To znamená, že zlý spánok môže prispieť k rozvoju depresie a depresia zasa zvyšuje pravdepodobnosť výskytu problémov so spánkom. Najčastejšími poruchami spánku pri depresii sú nespavosť (vyskytuje sa približne u 75 % dospelých pacientov s depresiou), hypersomnia (nadmerná spavosť) (15 %) a obštrukčné spánkové apnoe (20 %). 8

Poruchy príjmu potravy (prejedanie sa, nechutenstvo) pri depresii

Depresia je náročné ochorenie, preto je pochopiteľné, že ľudia, ktorí s ňou bojujú, hľadajú rôzne spôsoby, ako sa s ňou vyrovnať. V niektorých prípadoch sú tými „barličkami“ poruchy príjmu potravy, ktoré spočívajú v obmedzovaní sa, alebo naopak, v prejedaní sa. 9 Výskum ukazuje, že 32-39 % ľudí s mentálnou anorexiou, 36-50 % ľudí s mentálnou bulímiou a 33 % ľudí s poruchou prejedania sa má diagnostikovanú aj veľkú depresívnu poruchu.10

Bolesti a depresia

Zranené telo a trpiaca myseľ si často vyžadujú rovnakú liečbu. Bolesť, najmä tá chronická, ovplyvňuje myslenie, náladu a správanie a môže viesť k izolácii, imobilite aj k závislosti od liekov. Vzťah medzi depresiou a bolesťou je vzájomný: ľudia s chronickou bolesťou majú v priemere trikrát vyššie riziko vzniku psychiatrických symptómov a pacienti s depresiou majú trikrát vyššie riziko vzniku chronickej bolesti.11

Samotárstvo a izolácia pri depresii

Človek s depresiou sa ľahko dostane do izolácie. Príčinou sú pocity smútku, beznádeje, hanby, únavy či apatie. Už len ranné vstávanie z postele býva veľkou výzvou, nehovoriac o komunikácii s ostatnými ľuďmi. Vtedy prichádza nutkanie stiahnuť sa, uzavrieť sa a izolovať sa. Táto izolácia však depresiu len podporuje a zhoršuje.12

Liečba depresie

S depresiou prichádza aj pocit, že spod temného tieňa nevedie cesta von. Avšak aj tá najťažšia depresia sa dá liečiť. Ak vám teda depresia bráni žiť život, aký chcete, neváhajte vyhľadať pomoc. Existuje mnoho rôznych možností liečby, od terapie cez lieky až po zmenu životného štýlu. Samozrejme, neexistuje „univerzálna“ liečba depresie. To, čo funguje u jedného človeka, nemusí fungovať u druhého. 13

depresia - liečba

Ak chceme depresiu liečiť, typicky máme dve možnosti:

  • Lieky na depresiu
    • Lieky na predpis
    • Prírodné antidepresíva
  • Psychoterapia

Lieky na depresiu

Antidepresíva na lekársky predpis boli prvýkrát uvedené na trh pred vyše 60 rokmi. Spočiatku sa používali len na liečbu depresie, no odvtedy ich potenciál značne narástol.14 Antidepresíva pôsobia tak, že vyrovnávajú chemické látky v mozgu nazývané neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu a emócie. Tieto lieky proti depresii pomáhajú zlepšiť náladu, spánok aj zvýšiť chuť do jedla či koncentráciu. Chorému človeku dokážu dodať prvotný impulz, ktorý potrebuje na prekonanie príznakov depresie. Antidepresíva neúčinkujú okamžite – zvyčajne trvá dva až štyri týždne, kým príde zmena.15

V súčasnosti sú najčastejšie predpisovanými antidepresívami selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), napríklad Escitalopram (známy aj pod obchodnými značkami Cipralex, Esoprex, Elicea, Estan, Itakem, Lexapro), Citalopram (známy aj ako Citalec, Seropram) či Paretin.

Určitú úľavu môžu poskytnúť aj prírodné antidepresíva. Podobne ako pri antidepresívach na predpis sa výsledky u jednotlivých ľudí líšia. Výskum naznačuje, že pri liečbe miernej až stredne ťažkej depresie sú sľubné účinky niektorých byliniek či doplnkov stravy. Z byliniek sú to najmä: ľubovník bodkovaný, ženšen, harmanček, levanduľa, šafran, griffonia .16 Z vitamínov a minerálov spomeňme vitamíny zo skupiny B 17 18, vitamín D 19, zinok 20, horčík (magnézium) 21. Viaceré štúdie ukázali, že v liečbe depresie pomáhajú aj aromatické aminokyseliny ako tryptofán, tyrozín, fenylalanín 22.

Psychoterapia proti depresii

Psychoterapia je často prvou formou liečby depresie. S pomocou licencovaného a vyškoleného odborníka na duševné zdravie pacient postupne identifikuje a učí sa spracovať možné príčiny jeho depresívnych pocitov.

Existuje niekoľko druhov psychoterapie. Najčastejšie používanými druhmi sú: psychodynamická / hlbinná, interpersonálna, kognitívna a behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako je autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza.23 Obľúbenou metódou je okrem toho aj meditácia. Psychológovia odporúčajú počas obdobia, kedy prebieha psychoterapia, písať si denník. V rámci neho sa často objavia aspekty problémov, ktoré by inak ostali skryté.

Cena za psychoterapiu sa v súčasnosti pohybuje od 30 € na hodinu. Vo väčších mestách je ale cena až okolo 80 € za päťdesiat minút terapie. Psychoterapiu na slovensku preplácajú aj zdravotné poisťovne. Pacienta však musí na psychoterapiu odporučiť psychiater a zdravotná poisťovňa preplatí iba obmedzený počet hodín. To zvyčajne nestačí a pacient si musí psychoterapiu následne platiť z vlastného vrecka.

Celková dĺžka psychoterapie je veľmi individuálna. Počet odporúčaných sedení sa líši podľa stavu a typu liečby, avšak väčšina klientov s depresiou uvádza, že pociťujú zlepšenie už po jednom až dvoch mesiacoch.24

Efektívnosť psychoterapie potvrdzuje to, že väčšina ľudí, ktorí absolvujú psychoterapiu, pociťuje úľavu od symptómov a dokáže lepšie fungovať vo svojom živote. Psychoterapia zlepšuje emócie a správanie a je spojená s pozitívnymi zmenami v mozgu a tele. 25

Psychoterapia má mnoho výhod – pomáha budovať sebavedomie, znižovať úzkosť, posilňovať mechanizmy zvládania situácií a zlepšovať sociálne a komunitné fungovanie. Nevýhodou psychoterapie je, že trvá dlhšie ako farmakologická liečba, kým sa dostavia jej účinky. Takisto je pomerne finančne nákladná, keďže zdravotné poisťovne ju zvyčajne nepokrývajú.

Záver

Depresia je závažné, chronické ochorenie, ktoré môže ovplyvniť všetky aspekty života človeka. Ak spôsobuje samovražedné myšlienky, môže byť dokonca smrteľná. Treba pamätať na to, že ľudia sa z depresie nedokážu dostať vlastným myslením. Depresia nie je osobným zlyhaním ani znakom slabosti. Je liečiteľná a včasné vyhľadanie liečby môže zvýšiť šance na uzdravenie.

Použité zdroje

  1. Depresívne poruchy pri vybraných neurologických afekciách, MUDr. Radovan Hrubý, Psychiatrická klinika, Jesseniova lekárska fakulta UK a Martinská fakultná nemocnica, Martin, Neurologie pro praxi 2009; 10(2): 75–79.
  2. Thomsen KR. Measuring anhedonia: impaired ability to pursue, experience, and learn about reward. Front Psychol. 2015 Sep 17;6:1409. doi: 10.3389/fpsyg.2015.01409. PMID: 26441781; PMCID: PMC4585007.
  3. https://www.healthline.com/health/depression/anhedonia#symptoms
  4. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/depersonalization-derealization-disorder/symptoms-causes/syc-20352911
  5. https://www.medicalnewstoday.com/articles/314418#knowing-the-difference
  6. https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-v-roku-2021.aspx
  7. https://ridgeviewhospital.net/passively-suicidal-a-warning-sign-you-should-never-ignore/
  8. https://www.sleepfoundation.org/mental-health/depression-and-sleep
  9. https://www.eatingdisorderhope.com/treatment-for-eating-disorders/co-occurring-dual-diagnosis/depression
  10. https://toledocenter.com/anorexia/whats-the-connection-between-eating-disorders-and-depression/
  11. https://www.health.harvard.edu/mind-and-mood/depression-and-pain
  12. https://www.bridgestorecovery.com/blog/depression-isolation-what-to-do-when-a-loved-one-becomes-socially-withdrawn/
  13. https://www.helpguide.org/articles/depression/depression-treatment.htm
  14. https://www.solen.cz/artkey/far-201201-0006_Antidepresiva-od_teorie_ke_klinicke_praxi.php
  15. https://www.webmd.com/depression/features/antidepressant-effects
  16. https://www.medicalnewstoday.com/articles/314421#herbs-and-supplements
  17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3856388/
  18. https://academic.oup.com/nutritionreviews/article-abstract/80/3/351/6257892?redirectedFrom=fulltext
  19. https://www.jneuropsychiatry.org/peer-review/antidepressant-effect-of-vitamin-d-a-literature-review.html
  20. https://psychcentral.com/health/zinc-anxiety
  21. https://www.jabfm.org/content/28/2/249
  22. https://nutritionj.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12937-021-00670-z
  23. http://dusevnezdravie.sk/library/psychoterapia/#druhy
  24. https://www.talkspace.com/blog/how-long-does-therapy-take-science/
  25. https://psychiatry.org/patients-families/psychotherapy